Od októbra to na chodbách šumelo. Naša trieda nebola v tomto ruchu výnimkou. Hlavnou témou nováčikov v škole boli imatrikulácie. Boli sme celí nedočkaví, lebo sme nikdy nič také nezažili a netušili sme, čo nás čaká. Aký bude pre nás pripravený program, sme si mohli len domýšľať. Jediné, čo sme vedeli, že si musíme doň niečo nachystať aj my.
Nácvik tanca bol veľká zábava. Aj keď to chcelo pevné nervy a veľa trpezlivosti, nakoniec sme to dotiahli do konca. Keď sme konečne zatancovali bezchybne, bol to skvelý pocit. Výsledok našej mesačnej usilovnej práce. Naša časť programu bola splnená a už sme mohli len v napätí vyčkávať, kedy ho ukážeme gabáckym divákom. Deň pred imatrikuláciami sme sa už nevedeli sústrediť na nič iné, ako na to, čo si pre nás naši tretiaci nachystali.
Ráno sa v našej triede emócie miešali ako rozhádzané kúsky skladačky. Veľa nadšenia, nedočkavosti, vzrušenia a napätia sa prelínali so stresom a očakávaním z nastávajúceho programu
Keď sme prišli do telocvične, zostali sme úplne ohromení. Na naše prekvapenie sme sa ocitli v televíznom štúdiu. Tretiaci úžasne vystihli svoju tému. Boli tam programy televízie, ktoré sme dobre poznali, ale nikoho z nás by nenapadlo, že sa v ten deň zúčastní Televíznych správ, Nákupných maniačok, Inkognita, Pevnosti Boyard a ďalších zábavných programov navrhnutých ako súťaže. Boli sme uchvátení, oči nám žiarili s pohľadom na každý čo i len drobný detail. Na stĺpoch boli makety kamier objektívom smerované na scénickú kulisu, na ktorej boli balóny a názvy všetkých relácií, ktoré sme mali v ten deň absolvovať. Sedenie bolo smerované na pomyselné pódium, na ktorom sme aj my mali predviesť svoj program. Keď sa divácke miesta pomaly zaplnili štebotajúcim davom, napätie v nás by sa dalo krájať.
Program sa začal a postupne sme sa prváci a primáni zúčastňovali hier a súťaží. Stres a obavy z neznáma z nás opadli a už sme si to len užívali. Veľa sme sa nasmiali aj si zaspievali a zakričali, pričom sa pomaly blížilo naše finále. Boli sme plní očakávaní, aké to bude tancovať pred celou školou. A bol to neopísateľný pocit. Všetko v nás vrelo a stres s obavami boli fuč. Tanec sme si užívali a tancovali sme na 120 percent. Myslím, že si to užili aj prvácki béčkari so svojimi dvoma tancami aj primáni so spoločne spievanou piesňou. Poslednou časťou programu bol už povestný študentský sľub Albertovi.
Keď sa program skončil a vracali sme sa z našej malej zábavnej bubliny späť, boli sme už právoplatnou súčasťou kolektívu našej školy. Bol to zážitok, na ktorý nikdy nezabudneme a celá námaha pri nacvičovaní a napäté čakanie sa vyplatilo.
Ďakujeme všetkým našim tretiakom za takýto ohromujúci zážitok a dúfame, že jedného dňa zvládneme pripraviť aspoň tak úžasný program pre nováčikov aj my ako tretiaci.
Alexandra Sajková, 1. A
Redaktorka školského časopisu Gymkáč